O histórii školy v Chrasti nad Hornádom sa dozvedáme zo školskej kroniky, ktorú začal písať Koloman Gallo v roku 1910. Najstaršie dejiny školy opísal z farskej kroniky, v ktorej sa píše: „Chrasťanskí Mariášovci z dreva dali postaviť školu v roku 1788. Tá zhorela, potom budovali ju v roku 1830.“ Do tejto školy chodili deti z Matejoviec pri Hornáde. Keďže spomínaný učiteľ bol účastníkom 1. Svetovej vojny, z tohto obdobia sa o škole málo dozvedáme.

 Pravidelnejšie zápisy nachádzame až od školského roku 1921/1922, kedy bolo započaté vyučovanie v oddeleniach.. Tieto zápisy o školskom živote sú uvedené do 1.4.1931. Nájdeme tu informáciu o nácviku divadelných hier, priebeho školských slávností, prednášky na rôzne témy, školské výlety i lekárske prehliadky. V tomto období sa škola nazývala Rímsko-katolícka ľudová škola v Chrasti. Učili sa tu deti od 1. do 7. Ročníka. Hlavné vyučovacie predmety tvorili mluvnica, pravopis, zemepis a počty. Neskôr sa rozšírili o dejepis a spev. Spočiatku chodilo do školy málo detí, no z roka na rok ich pribúdalo. Bola zriadená každodenná a opakujúca škola. Do školy zavítal aj spišský biskup, ktorý chcel poznať stav svojich cirkevných škôl.

 V školskom roku 1938/1939 bola rozšírená škola o druhú postupovú triedu, v ktorej sa učili deti 1., 2. a 3. postupového ročníka. V ďalšom školskom roku sa zaviedlo striedané vyučovanie pre nedostatok učebných miestností. V decembri 1941 bola škola odovzdaná do správy obce. V čase 2. svetovej vojny sa v škole usadilo nemecké vojsko. Po ich odchode bola škola poškodená.

 Po 2. svetovej vojne sa mení názov školy na Štátna ľudová škola v Chrasti nad Hornádom. Do učebných plánov pre 6.-8. ročník sa zaviedol ruský jazyk ako povinný predmet.

V roku 1948 sa mení názov školy na Národná škola v Chrasti nad Hornádom. V tomto čase už školská budova nevyhovovalo vyučovaniu. Preto vtedajší MNV požiadal štátnu správu v Spišskej Novej Vsi o pomoc pri stavbe novej školy. Obec ponúkla pozemok, piesok a pracovnú silu. Stavba sa však neuskutočnila. Bývalá školská budova bola niekoľko krát opravovaná. V roku 1955 bola nainštalovaná elektrina.

V 50-tych rokoch sa začalo budovať socialistické školstvo. Žiaci boli zapojení do budovateľského programu brigádami, zberom železa, šípok ... Vzniklo pionierske hnutie. Pionieri prijímajú socialistické záväzky. Vo vyučovaní sa kladie dôraz na socialistické vlastenectvo a proletársky internacionalizmus. Žiaci si každoročne pripomínali Deň československej armády, Veľkú októbrovú socialistickú revolúciu, Mesiac ZČSP, oslobodenie obce sovietskou armádou, Februárové víťazstvo, Marec mesiac knihy s orientáciou na sovietsku literatúru, Medzinárodný deň žien ...

28.8.1953 prevzal vedenie školy tunajší rodák Ján Pukluš, ktorý tu chodil do Národnej školy, potom absolvoval Nižšiu strednú školu a neskôr Učiteľskú akadémiu v Spišskej Novej Vsi. Na miestnej škole vyučoval so svojou manželkou Teréziou Puklušovou. Vyučovali striedavo v dvoch triedach s priemerným počtom žiakov 28.

V školskom roku 1960/1961 vstúpil do platnosti školský zákon. Na jeho základe sa zmenil názov školy na Základná deväťročná škola 1. až 5. ročník v Chrasti nad Hornádom, okres Spišská Nová Ves. Boli upravené učebné osnovy a učebné plány. Žiakom boli poskytnuté bezplatne učebnice a školské potreby.

12.8.1964 bol riaditeľ školy preložený z tunajšej školy na ONV – odbor školstva a kultúry v Spišskej Novej Vsi. Za riaditeľku školy bola vymenovaná Terézia Puklušová. V tejto funkcii pracovala do 30.7.1965. Po nej prevzal školu Július Znak. Spolu s ním učila aj jeho manželka Mária Znaková. Obidvaja zamerali svoje úsilie na vybudovanie nových školských priestorov. Nebolo to ľahké obdobie. Na škole vznikla Pionierska organizácia, prebiehali súťaže v recitovaní, začalo pracovať ZRPŠ. Budova starej školy, aj keď bola často opravovaná a prestavovaná, nevyhovovala podmienkam vyučovacieho procesu. Radostná udalosť sa začala začiatkom decembra 1971. Vtedy sa započalo s výstavbou novej ZDŠ s piatimi triedami a bytom pre riaditeľa. Výstavba trvala do roku 1974. 12. decembra bola kolaudovaná. Škola sa modernizovala novými audiovizuálnymi pomôckami. Naďalej rozvíjala kultúrne tradície.